Populácia Afriky a Blízkeho východu presahuje 1,3 miliardy ľudí. Ročný prirodzený prírastok krajín z uvedených oblastí sa pohybuje v rozmedzí desiatok miliónov obyvateľov. Spasí Afriku a Blízky východ, ak Európa do seba vsiakne pár miliónov ich obyvateľov ročne? Baby boom je výhodný v krajinách, kde existuje dostatok príležitostí na uplatnenie. No pre zaostávajúce krajiny znamená skôr prepad do ešte výraznejšej mizérie. Problémy Afriky a Blízkeho východu sa prijímaním imigrantov neskončia. Dosiahneme jedine to, že sa časť ich problémov spolu s nimi prenesie aj k nám.
Obdivujem odhodlanie imigrantov presúvať sa tisíce kilometrov na ceste do neznámeho sveta. Ťažko ale povedať, či je toto odhodlanie výsledkom zúfalstva, odvahy alebo neschopnosti uvedomiť si riziko, ktorému budú na tejto ceste vystavení. U rôznych ľudí ide pravdepodobne o svojský mix týchto troch možností. Urobili by ale lepšie, keby svoju vytrvalosť a aktivitu usmernili viac na rast vlastných krajín než na cestu za nejasným výsledkom. Pomery vo vlastných krajinách musia zmeniť najmä oni. Ich únikom sa len ukotví súčasný stav, v ktorom sa tieto krajiny nachádzajú, čo bude viesť jedine k pretrvávajúcim problémom na dlhé desaťročia.
Európa má množstvo vlastných nezamestnaných, neuplatniteľných či dokonca až vyslovene paraziticky žijúcich obyvateľov. Je sebadeštruktívne prijímať ďalšiu masu nevzdelaných, nekvalifikovaných ľudí bez základných jazykových znalostí, keď nedokážeme pracovať ani so svojou vlastnou neproduktívnou časťou. Rozsiahle násilnosti, vypaľovanie áut a rabovanie obchodov vo Francúzsku, Anglicku či škandinávskych krajinách ukázali, že ani po desaťročiach úsilia nie sú tieto krajiny schopné svojich imigrantov plne integrovať. Zrejme to nedokáže ani Slovensko so svojimi podstatne nižšími finančnými zdrojmi ako aj menej kvalifikovaným personálom v porovnaní s uvedenými krajinami. Nedokážeme integrovať ani už existujúce asociálne a neprispôsobivé typy v rámci rómskej menšiny ako aj majority. Ďalšia problémová skupina, ktorá má potenciál rýchlo narastať, na vitalite „tatranskému tigrovi“ asi nepridá. EÚ vzhľadom na populačné trendy imigrantov potrebuje, no selektovať by si mala najmä tých, ktorí disponujú dostatočnými schopnosťami a kvalifikáciou. Vydolovaná a na nerasty chudobná Európa môže svetu ponúknuť len svoj intelekt a kreativitu. Jedine kvalitný ľudských kapitál nám umožní si prevahu v tejto oblasti udržať aj naďalej.
Ľudí bez kvalifikácie v EÚ nečaká štedrá budúcnosť – aspoň nie v legálnej sfére. Predstavte si, že ste africký imigrant. Neovládate jazyk vašej novej krajiny, nemáte výraznejšiu kvalifikáciu, žijete tisíce kilometrov od svojej domoviny, od rodiny, od priateľov a okolo vás krúžia „domáci“, ktorí sú vo väčšine ukazovateľov na tom lepšie než vy. Bude stačiť málo na to, aby to vami zakývalo a začali ste „zlobiť“.
V horizonte nadchádzajúcich desaťročí sa črtajú omnoho väčšie problémy. Na to, aby v Európe vznikali vážne rasové problémy nie je nutné, aby niektorá z imigračných skupín získala v populácii väčšinu. Postačí, ak dosiahne 10-15%, čo im poskytne dostatočný počet na to, aby si mohli začať presadzovať svoje požiadavky čoraz radikálnejšou cestou. Úroveň 15% nie je vzhľadom na súčasnú imigračnú vlnu a mieru plodnosti imigrantov napríklad vo Francúzsku v dohľadnej dobe vôbec nereálna. (I keď je možné predpokladať, že s rastúcou životnou úrovňou aj ich pôrodnosť bude klesať.) Zdá sa vám 15% málo? Dôležité je pozrieť sa na to aj z pohľadu populačnej krivky. Bielu mužskú populáciu bude v každom desaťročí tvoriť čoraz väčšia masa 50-tnikov a dôchodcov, no imigranti (alebo potomkovia starších generácií imigrantov) budú tvoriť stále väčšiu časť nevybúrenej mužskej populácie v ideálnom mladom veku. Pri takomto pohľade zrazu 15% naberá trochu iný význam. K tomu je nutné zvážiť, že veľká časť imigrantov žije v rámci vlastných komunít a toto vyčleňovanie sa v nich podporuje pocity, že sa svet delí na „my“ alebo „oni“. Naviac, imigranti sa väčšinou združujú vo veľkých mestách, takže keby ich teoreticky krajine bolo okolo 15%, v hlavnom meste by to mohlo znamenať podiel aj cez 30%, čo môže viesť k tomu, že problémy nebudú roztrúsené v malých dávkach po celej krajine, ale budú sa sústreďovať iba v niekoľkých kritických bodoch.
Zvážte tiež, že žijeme v mierových, relatívne pohodlných časoch. Čo sa ale stane, ak sa napríklad aj v dôsledku toho, že Európa postupne začne strácať svoj technologický náskok objaví masívna hospodárska kríza? Ekonomické výkyvy najvýraznejšie zasiahnu práve najmenej kvalifikovaných pracovníkov, medzi ktorých patria imigranti veľmi často. Dôvody k frustrácii ešte vzrastú. Európa má do budúcnosti o vzrušenie postarané. Svet sa mení a zhýčkanej Európe sa pár faciek, ktoré ju prebudia zo spasiteľského komplexu, celkom zíde.
